Zmluva (Mk 8, 31-38)

Starozákonný praotec Abrahám svojím významom a dôležitosťou prekračuje priestor jednej nedele, jedného miesta v dejinách, ba dokonca aj jednej viery. Spolu so svojou ženou Sárou dostal od Pána Boha prísľub, že napriek svojej starobe nezostanú bezdetní: Budeš otcom mnohých národov. Za normálnych okolností by sme mohli povedať, že život Abraháma, až príliš pokročilého vekom, a neplodnej Sáry je u konca a nejaká možnosť mať ešte potomstvo, naozaj patrí do vzdialenej minulosti. A tak trochu chápeme, že Sára nevie zastaviť svoj smiech, keď sa dozvie, že by mala porodiť syna, že bude matkou a jej muž Abrahám bude otcom; ba čo viac bude nazývaný otcom mnohých národov.

Komentár, ktorý napísal apoštol Pavol, o Abrahámovi sa zameriava na jeho vieru, ktorá sa mu započítala za spravodlivosť. Abrahámov cit pre spravodlivosť sa ukázal nielen vtedy keď sa prihováral u Pána Boha za mestá Sodomu a Gomoru ale aj keď mu zomrela manželka Sára a on hľadal pozemok, kde by ju pochoval. Hetejec Efrom mu ponúkol jednu parcelu úplne zadarmo, ale Abrahám s tým nesúhlasil, a kúpil pozemok v Makpele za štyristo šeklov striebra (Gn 23).

Dodnes je Abrahám uctievaný viac než iba jedným náboženstvom, jedným národom či jednou kultúrou. Na jeho vieru v jediného Boha sa spoločne viažu korene židovstva, kresťanstva i islamu. Kresťania v Abrahámovej Zemi – v Izraeli sa nachádzajú v dramatickej situácii. O Palestíne budeme rozprávať neskôr.

Kresťania v Izraeli – vystavení diskriminácii

Súčasný štát Izrael je multi-etnickou a multi-náboženskou krajinou. Sú tu prítomné tri hlavné náboženstvá: židovské, kresťanské a islamské. Majoritným obyvateľstvom sú židia. Asi desať percent obyvateľov Izraela sú kresťanmi. Väčšinou sú to Palestínski Arabi, ktorí prevažne žijú v oblasti severnej Galiley. Ich korene siahajú do Ježišových čias, do obdobia samých začiatkov Cirkvi v Jeruzaleme. Sú to potomkovia prvej kresťanskej komunity, potomkovia tých, čo žili s Ježišom.

Okrem trvalo žijúcich kresťanov sú tu ďalší kresťania – asi 150 000, ktorí prišli do Izraela za prácou alebo emigrovali z iných krajín – napríklad z Filipín, Indie, Sri Lanky a Eritrey. Asi polovicu všetkých kresťanov v Izraeli tvoria katolíci, z nich dve tretiny sú východného obradu.

Dlhoročný Izraelsko-Palestínsky konflikt a prítomnosť posvätných miest veľmi vzácnych pre všetky tri náboženstva uctievajúce si Abraháma vyvoláva veľké napätie medzi náboženskými spoločenstvami.

Ako väčšina Arabského obyvateľstva v Izraeli tak aj kresťania trpia sociálnou nespravodlivosťou: diskrimináciou v práci, zhoršením zdravotnej a ekonomickej situácie. Mnohé rodiny žijú vo veľkej chudobe. Niektoré kresťanské spoločenstvá si nemôžu postaviť chrámy, a tie už jestvujúce sú poškodzované alebo počmárané nenávistnými grafitmi.

Ako na to reagujú kresťania a ako žijú? Násilie nie je ich cestou. Svoje deti vychovávajú tak, aby milovali jeden druhého, aby milovali aj svojich nepriateľov a dokázali odpúšťať. Modlia sa doma i v kostoloch. Hoci sú v menšine, usilujú sa o zmierenie a spravodlivosť. Častokrát vystupujú ako tvorcovia pokoja aj medzi židmi a mohamedánmi, takže mnohí považujú prítomnosť kresťanov za dôležitú pre dosiahnutie a udržanie pokoja.

Obyvateľ Betlehema, 47-ročný Walid Basha hovorí: Žijeme Ježiša na kríži, zdieľame Kristovu bolesť, toto je Kristova krv. Božia ruka je hore nad nami, ale satan si robí svoju prácu tu dole.

Samia Shahinová, matka troch dospelých detí, takisto z Betlehema, hovorí, že aby naučila deti ako žiť tvárou v tvár násiliu, ona sama musí vyžarovať kresťanskú vieru. Vraví: Keď vidia, ako žijete, tak ste aj bez slov pre nich zrkadlom. Musia vidieť, že v našom náboženstve svoju dôveru vkladáme v Krista.

Katolícky kňaz Firas Aridah z kostola sv. Jozefa radí svojim farníkom, aby slúžili ako most, aby milovali svojich blížnych tak, ako milujú Boha, dokonca aj v ťažkých časoch. Doslova hovorí: Ak nemiluješ svojho blížneho, nemiluješ Boha. Lásku a nádej kresťanstva musíte mať vo svojich srdciach. Povzbudzuje ich, aby ich činom bola akcia a nie reakcia (www.lifenews.sk).

A ešte jedno svedectvo 25-ročného Nagi Sleibu z Betlehemu. Podľa neho v mori násilia nebolo vždy ľahké uchovať si vieru. Na svoje otázky hľadal a dostal odpoveď od Ježiša v modlitbe. V modlitbe nachádza pokoj. Hovorí, že si uvedomuje, že musí byť vďačný za to, že je kresťanom a že môže pomáhať ľuďom v Gaze nenásilnými cestami, modlitbou a zbierkami.

Bože Zmluvy,
prosíme Ťa dnes za všetkých ľudí v Izraeli,
za mladých i starších, za bohatých a chudobných,
za mocných i bezbranných, za utečencov a za ľudí bez domova.
Ty si požehnal Abraháma a urobil otcom národov.
Prosíme Ťa, aby Izrael nezabúdal na toto povolanie
a usiloval sa byť spravodlivou spoločnosťou
pre všetkých svojich obyvateľov. Amen.

Starozákonná kniha Exodus podáva detailný opis vyslobodenia vyvoleného ľudu z ťažkého otroctva v Egypte. Všetok izraelský ľud opustil Egypt pod vedením Mojžiša a smeroval do Prisľúbenej krajiny. Počas putovania púšťou Boh cez Mojžiša dal ľuďom Desatoro prikázaní a tiež Boží hlas diktoval Mojžišovi obsah Tóry – základného dokumentu judiazmu. Torat Moše – Mojžišov zákon je zaznamenaným slovom Boha. Tento Zákon sprevádzal ľudí na ceste z útlaku cez púšť k slobode, usmerňoval súkromný i spoločenský život. Bez Zákona by boli stratení. O skúsenosti a význame Zákona Žalmista napísal: Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu (Ž 19, 8). Tieto slová sú zároveň dôležitým kľúčom k pochopeniu Božieho zákona a zvlášť Desatora prikázaní (Ex 20, 1-17). Nie sú vytvorené ľuďmi, ale sú dané Bohom, a preto Desatoro je iné než sú ľudské zákony. Tie zaväzujú a zväzujú. Boží Zákon oslobodzuje a oživuje. Vyzýva, aby sme boli iným typom ľudskej spoločnosti – takej, ktorej život sa zakladá na spravodlivosti a na uctievaní jediného Boha a na vernosti voči Nemu.

Naše spoločné putovanie pôstnym obdobím nie je bezcieľnym túlaním sa ani hľadaním duchovnej útechy. Máme byť vedení Duchom Svätým a Božím Zákonom. Práve vtedy, keď sme pokúšaní k nespravodlivým postojom alebo keď sme zlyhali, Zákon nám hovorí, vrátiť sa k Bohu. A keď skusujeme ťažké chvíle, Zákon nám dodáva odvahu. 

Avšak vieme, ako ľahko je prekrútiť či zmeniť Božie prikázania na bremeno, ktoré zaťaží plecia ľudí.Ježiš videl ako vtedajší rabíni a zákonníci zneužívali Boží zákon vo svoj prospech. Preto sme svedkami Ježišovho rozhorčeného konania v chráme. Stále si potrebujeme pripomenúť, že cieľom Božieho Zákona je sloboda ľudí. Sloboda i vtedy, keby sa nachádzali pod útlakom, prenasledovaním či iným bremenom. Božie prikázania sú oporou a posilnením pre veriacich v čase, keď zvyšok sveta sa nenáhli s odpoveďou tým, ktorí sú gniavení vojenskou silou a vládnou mocou.

Kresťania v Egypte zranení neprajnosťou a nenávisťou iných

V Egypte sú kresťania prítomní od samého začiatku kresťanstva. Podľa tradície cirkevné spoločenstvo v Egypte založil evanjelista Marek. Koptskí kresťania v Egypte ako súčasť ortodoxnej cirkvi sú dodnes najpočetnejším spoločenstvom na Blízkom Východe hoci sú stále v menšine; tvoria asi 10 percent z 85 miliónov Egypťanov. Teda kresťanov je vyše 8 miliónov a z nich je katolíkov asi dvesto tisíc.

Kresťania v Egypte nie sú vítaní moslimskou väčšinou. Na každom kroku sa stretávajú s obmedzeniami, a to skusujú tak katolíci, ortodoxní ako aj iné kresťanské cirkvi. Ako by boli občanmi druhej kategórie. Ťažko si získavajú prácu. Nemôžu zastávať vládne pozície. Zo 454 kresiel parlamentu len jedno patrí kresťanovi. Žiaden kresťan nie je rektorom alebo dekanom na univerzite.Kresťanské komunity po celé desaťročia čelia právnym a byrokratickým prekážkam pre budovanie a obnovu kostolov.

V posledných rokoch zažili najväčšie prejavy násilia voči Koptskej cirkvi od XIV. storočia. V polovici februára toho roku islamskí fundamentalisti popravili 21 koptských kresťanov pochádzajúcich z Egypta. Okrem toho Islamisti znesvätili vyše 60 kostolov a zaútočili na 160 ďalších kresťanských budov. Politická strana Moslimského bratstva Sloboda a spravodlivosť podnecuje nenávisť voči kresťanom. V obci Kedrasa, ktorá leží neďaleko pyramíd v Gyze, islamisti vo svätyni zničili oltár, vyplienili interiér kostola a následne ho podpálili. Po útoku boli po podlahe porozhadzované zuhoľnatené úlomky Svätého Písma. Podobný osud čakal aj Chrám svätého Michaela Archanjela, ktorý leží približne 16 kilometrov od Káhiry (aktuality.sk, 23.08.2013).

Egyptská vláda neuznáva konverzie z islamu na kresťanstvo a nedovoľuje niektoré manželstva napríklad ak si kresťan berie toho, kto sa obrátil na kresťanskú vieru. Deti tých, ktorí prijali kresťanskú vieru sú naďalej považované za moslimov a dostávajú moslimskú výchovu. Známy je príbeh Mohameda Hegazi, ktorý konvertoval na kresťanstvo. Spolu s manželkou, ktorá tiež konvertovala na kresťanstvo, žiadali, aby v preukaze mali zapísané, že sú kresťanmi. Chceli tak zaistiť to, aby sa ich syn narodil ako kresťan. Hegazi sa neobmedzil iba na konverziu, ale verejne vydal svedectvo, že je kresťanom a s manželkou sa dal odfotiť s evanjeliom v ruke. Rektor islamskej univerzity, Soad Saleh, sa k tomu vyjadril: Kto sa vzdá islamskej viery je apostatom a zasluhuje si, aby zomrel, o to viac, keď sa tým chváli a vyjadruje radosť z toho, že opustil Islam (krestandnes.cz).

Popri svojej ťažkej situácii sa kresťania v Egypte usilujú o mnohé dobré diela. Jedným z nich je projekt koptskej komunity pre najbiednejších v Káhire. Rehoľné sestry zo spoločnosti Dcér Panny Márie sa venujú asi šesť tisíc chudobným ľuďom: poskytujú im školské vzdelanie, výchovu, učia ich zdravšiemu štýlu života.

Milujúci Bože,
osobitne myslíme na našich bratov a sestry v Egypte.
Prosíme Ťa, aby si ich naďalej posilňoval a inšpiroval,
aby zostali Tvojim ľudom,
aby boli verní Evanjeliu a riadili sa Zákonom,
aby boli svedkami Tvojej veľkej lásky,
ktorá sa viditeľne najviac prejavila v Tvojom Synovi,
Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Amen.

Vykúpenie (Jn 3, 14-21)

Pôstne obdobie sme začali cestou do púšte, ktorú  spomína aj Ježiš hneď v úvode svojho rozhovoru s Nikodémom. Pozrime sa, čo sa tam deje. Vyvolený Boží ľud pod vedením Mojžiša cestuje cez púšť z Egyptského otroctva do zasľúbenej krajiny. Dlhé roky na strastiplnej ceste ich doviedlo k netrpezlivosti. Začali rebelovať, búriť sa. Ich nádeje úplne zoslabli.

Starozákonná kniha Numeri na dvoch miestach zaznamenala ako ľudia začali reptať proti Bohu a proti Mojžišovi. V prvom popise hovorí, že si chceli zvoliť iného vodcu a vrátiť sa späť do Egypta. Dokonca sa chystali ukameňovať Mojžiša. Vtedy zasiahol Boh a položil Mojžišovi otázku: Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som urobil? Budem ho biť morom a vyničím ho! Ale Mojžiš trpezlivo orodoval za ľudí a prosil Pána, aby bol zhovievavý, milostivý, odpustil im hriechy a poklesky. Boh sa zľutoval a zmenil trest vyničenia ľudí na štyridsaťročné blúdenie púšťou (Num 14).

Lenže Izraeliti sa nepoučili. O niekoľko kapitol ďalej kniha Numeri popisuje ako ľudia zase šomrali proti Bohu a Mojžišovi. Opovrhovali stereotypným jedlom, sprotivilo sa im a boli smädní. Ako trest za šomranie Pán Boh na nich poslal jedovaté hady, ktoré ich hrýzli a mnoho z nich pomrelo. Preľaknutí hrôzou prichádzajú za Mojžišom a hovoria: Zhrešili sme proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady! Mojžiš prosil a Boh mu povedal: Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive. A naozaj, keď niekoho had uhryzol a on sa pozrel na medeného hada, ostal nažive (Num 21).

Spomenutie práve tejto udalosti na začiatku Ježišovho rozhovoru s Nikodémom môže byť pre nás určitou záhadou. Ježiš ale podáva vysvetlenie. Zdôrazňuje, že Boh zostáva verný svojmu prísľubu vykúpenia: Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

A teraz nasleduje najpamätnejšia vete z Evanjelia, v ktorej Ježiš poukazuje nielen na Božiu vernosť ale ešte oveľa viac na lásku, s ktorou Boh dáva ľuďom seba samého.

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (Jn 3, 16). Ježiš nehovorí, že Boh tak miloval Izraelitov – svoj vyvolený ľud, nehovorí že Boh tak miloval Cirkev ani že tak miloval kresťanov, Božia láska zahŕňa všetkých, celý svet. Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil (Jn 3, 16).

Kresťania v Iraku – odsúdení na smrť a popravení

Uprostred púšte nepredstaviteľného utrpenia, ktoré skusujú dnes mnohí kresťania v Iraku, tieto Ježišove slová sú opätovným uistením, že Boh vo svojej láske nikdy nezabúda na tých, ktorí trpia. Zároveň Ježišove slová sú výzvou pre nás, neodpovedať nenávisťou alebo odsúdením, ale odpovedať spôsobom, ktorý odráža Božiu lásku v Kristovi, ktorá nás vykupuje a oslobodzuje.

Kto sú kresťania v Iraku, s ktorými zdieľame zdesenie a bolesť a modlime sa za nich ?

Irak ma jedno z najstarších kresťanských spoločenstiev na svete. V roku 2003 pred inváziou Spojených Štátov do Iraku kresťanov tam žilo asi osem percent, teda okolo dvoch miliónov. Vojna a jej následky spôsobili taký masívny exodus kresťanov z Iraku, že ich tam dnes zostalo okolo dvesto tisíc. Na území Iraku a v časti Sýrie niekoľko rokov operuje džihádistická teroristická organizácia Islamský štát, ktorá v júnu 2014 vyhlásila kalifát – islamský štát, v ktorom s mimoriadnou krutosťou presadzujú islamský zákon Šaría. Stínajú hlavy, znásilňujú kresťanov, mučia a zabíjajú. Z mesta Mosul a ďalších miest vyhnali 130 000 kresťanov, ktorí tam museli zanechať všetko, ešte aj dokumenty. Extrémisti požadujú konverziu na islam alebo smrť. V súčasnosti je v Iraku viac mučeníkov ako v prvokresťanskej dobe. Od roku 2003 bolo v Iraku usmrtených 1264 kresťanov. Staroveké kostoly, kláštory, knižnice a ďalšie cenné pamiatky boli zničené.

Arcibiskup Yousif Thomas Mirkis z Iraku dosvedčuje, že za pomoci moslimských priateľov doteraz vykúpili okolo 60 žien a detí, ktoré Islamský štát predáva na trhu v Mosule. Zvlášť sa arcibiskupa dotkol osud istej ženy s postihnutým dieťaťom. Musela 15-ročného syna niesť. Obaja takmer zomreli od zimy a hladu. Otca a brata zajali ako rukojemníkov, iba túto ženu a dieťa pustili. V jeho diecéze robia všetko pre utečencov: jedlo, šatstvo, lekársku pomoc, aj strechu nad hlavu. Arcibiskup zabezpečuje s pomocou zahraničia zaplatenie liečenia v nemocniciach pre všetkých utečencov. Za detskú výživu mesačne zaplatí 4000 dolárov.

Čo hovoria Irackí kresťania na zbesilosť islamských teroristov? Dievča Myriam, ktorého rodinu vyhnali z ich rodiska v Karakoši, uvádza, že je vďačná, že sa Boh o ňu stará, že Ježiš je pri nich, nech sú kdekoľvek. Boh nás miluje a nepripustil, aby nás teroristi IŠ usmrtili. Na otázku, čo by robila, keby mala šancu pomstiť sa militantom, odvetila: Nič by som im neurobila. Prosila by som Boha, aby im odpustil.

Nemecký novinár Jürgen Todenhöfer, ktorý dostal povolenie od predstaviteľov Islamského štátu k navštíveniu ich centra, po svojom návrate vyhlásil: Islamský štát je oveľa nebezpečnejší, než si Západ vôbec dokáže predstaviť.

Bože Vykúpenia,
prosíme Ťa, aby si bol so svojou Cirkvou
a so všetkými, ktorí teraz trpia v Iraku.
Buď ich útočiskom, silou a nádejou,
ich utešiteľom a ich ochrancom.
Nech Tvoj Svätý Duch vedie národy sveta,
aby odpovedali so súcitom, spravodlivo a múdro
a buď so všetkými, ktorí pracujú pre zmierenie a pokoj.
O to Ťa vrúcne prosíme
v mene Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Amen.

Ježiš (Jn 12, 20-33)

Ježiš ohlasoval Božie kráľovstvo po okolitých mestách a dedinách a sprostredkoval ľuďom Božie milosrdenstvo aj za pomoci mnohých zázrakov a uzdravení. Veľa ľudí túžilo sa dostať do Jeho blízkosti. Niekoľko dní pred tým, než sa takmer všetko obrátilo proti Nemu, slávnostne vstúpil do Jeruzalema. A  tam sa chcela s Ním stretnúť určitá skupina Grékov, ktorí tiež prišli na sviatky. Boli to zaujímaví ľudia, vyznačovali sa nadaním, múdrosťou, filozofiou, architektúrou a inými znalosťami. Ich hlavné mesto – Atény – bolo v tom čase považované sa najlepšie svetové centrum vzdelania. Pokiaľ ide o vieru, Aténčania verili v množstvo všelijakých bohov. Povrávalo sa o nich, že tam ľahšie stretnete nejakého bôžika ako človeka. Títo Gréci, ktorí vtedy prišli do Jeruzalema, boli ale iní. Nenachádzali spokojnosť vo filozofii ani v pohanskej viere. Neuspokojovalo ich ani vedecké poznanie. Prišli do Jeruzalema ako pútnici, ktorí aby Ho mohli adorovať, klaňať sa Mu. 

Usilovné hľadanie pravého Boha ich privádza k túžbe vidieť a spoznať Ježiša. Dali sa do kontaktu s apoštolom Filipom, ktorý tiež vedel po grécky a patril k Ježišovým najbližším. Žiadali ho, aby im sprostredkoval stretnutie so svojim Majstrom: Chceme vidieť Ježiša.

Na rozdiel od vtedajších Jeruzalemských autorít, ktoré sa chceli zbaviť Ježiša, na rozdiel od davu ľudí, ktorý chcel napasovať Ježiša do svojich čisto politických záujmov, títo Gréci naozaj chceli Ježiša spoznať. Filip šiel za Ondrejom a prosbu Grékov spoločne predostreli Ježišovi.

Z Evanjelia jasne nevyplýva, či sa stretli s Ježišom. Evanjelista zachytil niečo iné, oveľa dôležitejšie, a to tieto Ježišove slová: Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe (Jn 12, 23.32).

Všetkých. Už nielen najbližších apoštolov, nielen hľadajúcich Grékov, ale všetkých. Ježiš a Jeho Evanjelium sa neviaže na jednu špecifickú krajinu či národ, ale prekračuje hranice a oslovuje tak židov ako aj pohanov, jednoducho všetky národy. Tí, čo uverili Ježišovi, majú vydávať svedectvo o Jeho hodine smrti a zmŕtvychvstania.

Kresťania v Libanone – živé svedectvo o Ježišovi Kristovi

Častokrát situujeme kresťanov Blízkeho Východu do krajín ako je Palestína a Izrael alebo do miest ako Betlehem, Nazaret či Jeruzalem. Kresťanské spoločenstva sa však rozšírili aj do ďalších miest. Dnes sa zameriame na krajinu, kde 60 percent obyvateľov sú moslimovia a 40 percent tvoria kresťania. Ide o Libanon, kde žije najväčšia kresťanská populácia zo všetkých krajín Blízkeho Východu. Väčšina z nich patrí do Maronitskej cirkvi, ktorá je zjednotená s Katolíckou cirkvou. Okrem kresťanov – maronitov sú tu menšinové komunity rímo a greko-katolíkov, pravoslávnych a tiež protestantov.

Na Blízkom Východe nemožno povedať: Ja nemám nijaké náboženstvo. Keby ste tak povedali, nepatrili by ste nikde. Niekde však patriť musíte. I keby ste nechodili ani do kostola, ani do mešity, nejaké vierovyznanie musíte mať. Na Blízkom Východe je náboženstvo takým identifikačným znakom ako inde farba pleti. Veľmi zaujímavým fenoménom mnohých miest a obcí v horách Cédrového údolia, kde žijú kresťania je, že chodia do kostola na 100 percent. Úplne všetci.

Vzorný ekumenizmus a spolupráca jednotlivých cirkví, zomknutosť veriacich, vysoká návštevnosť bohoslužieb, im zabezpečujú vplyv na spoločnosť. Veľkú príležitosť k poznávaniu Krista poskytujú kresťanské školy a sirotince.

Ale podobne ako v iných častiach Blízkeho Východu aj tu nemajú to celkom ľahké. Vzťahy medzi moslimami a kresťanmi sa v poslednom čase zhoršili. Libanon leží práve na hranici kresťanského a moslimského sveta. Denne prichádza do Libanonu množstvo utečencov z Palestíny a ešte viac zo Sýrie. Libanonská charita a kresťanské spoločenstvá zabezpečujú zdravotnícku a humanitárnu pomoc v utečeneckých táboroch.

Kresťania v Libanone majú veľmi silnú vieru, ľudia tam prežívajú veci s Bohom, a preto sa snažia spraviť pre ľudí, ktorí tak trpia, maximum čo môžu. Samozrejme, neustále sa modlia za pokoj. Keďže hrozby Islamského štátu prekročili hranice susednej Sýrie, kresťania v Libanone majú obavy o svoju krajinu a o svoje životy.

Spravodlivý Bože,
v našej túžbe vidieť Ježiša Ťa prosíme
mocou Ducha Svätého otvor naše oči, aby sme videli Ježiša
v tvárach našich kresťanských bratov a sestier,
ktorí žijú na Blízkom Východe,
a tiež aby sme Ho videli v každom človeku,
ktorý túži po slobode, spravodlivosti a spáse. Amen.

Sväté mesto Jeruzalem vyzerá ináč dnes ako kedysi. Má väčšiu rozlohu, viac obyvateľov, ale stále  sú v ňom antické časti so starými kameňmi a cestami, kadiaľ kedysi kráčal sám Kristus v pamätnú palmovú nedeľu.

Jeruzalem je mestom, na ktoré si robia nárok veriaci troch náboženstiev: židia, kresťania a mohamedáni. Každý návštevník a pútnik na prvý pohľad vidí ako sú blízko vedľa seba tri posvätné miesta: židovský múr nárekov, kresťanský chrám Kristovho hrobu a islamský Dóm skaly. Kresťania sú v Jeruzaleme prítomní nepretržite od Ježišových čias. Odtiaľ vychádzali prvé misijné kroky apoštolov.

V Jeruzaleme žil so svojimi rodičmi aj mladý muž menom Marek, ktorého ku kresťanstvu priviedol apoštol Peter a ktorý na základe kázania sv. Petra napísal Evanjelium. Sv. Marek popisuje ako Ježiš hneď po príchode do Jeruzalema šiel do chrámu a s úctou si ho prezeral, ako by bol iba jedným z obyčajných pútnikov. Pritom vedel, že Jeho pobyt v Jeruzaleme bude rozrušujúci ba prielomový. Tak sa aj stalo. Nasledujúci deň poprevracal v chráme obchodníkom stoly, lebo chrám má zostať posvätným miestom. Neskôr práve v Jeruzaleme bol zradený, odsúdený, mučený a usmrtený, lebo duša človeka má byť čistá, bez hriechu, ako Boží chrám.

Kresťania v Palestíne – ich túžba po slobode a pokoji

Chceme dnes vstúpiť do terajšieho Jeruzalema a všimnúť si tam Palestínskych kresťanov, ktorí žijú pod okupáciou. Korene ich jestvovania ako aj historickej Palestíny, ktorá dnes zahŕňa územie Izraela a okupovaných Palestínskych území, sú priamo späté s Ježišovým ukrižovaním a zmŕtvychvstaním. Sú potomkami všetkých kresťanov, ktorí v tomto regióne žijú nepretržite počas dvoch tisícročí. Tvoria ich katolíci západného a východného obradu, pravoslávni a tiež kresťania protestantskej tradície. Až do vzniku štátu Izrael v roku 1948 kresťanov z celkovej populácie Palestíny bolo do dvadsať percent a boli významnou súčasťou Palestínskej národnej identity. Dnes na tomto teritóriu kresťania tvoria len dve percentá. Ich život je ťažký. Zachovávajú si blízky vzťah k Svätej Zemi a na druhej strane zápasia s krutými dôsledkami vzťahu medzi Izraelom a Palestínou, vrátane násilnosti na oboch stranách, okupácie, kontroly, zmocnenia sa územia.

Popieranie ľudských práv je najlepšie ilustrované v skutočnom príbehu Palestínskej kresťanskej ženy, Márie z Nazareta, ktorá žije v Galiley. Pred niekoľkými rokmi sa zaľúbila do palestínskeho kresťana Raeda, ktorý je riaditeľom domu pre silne postihnuté deti v Betleheme na území palestínskej samosprávy. Oboch zaľúbených delí od seba Izraelský separačný múr z betónu. Raed a jeho rodičia, tým že sú Palestínčania, nemôžu dostať povolenie od izraelských úradov, aby mohli prejsť a navštíviť nevestinu rodinu v Nazarete. Mária, pôvodom z palestínskych arabov, keďže žije na Izraelskom území, nemá právo si priviesť palestínskeho manžela do Izraela. Zosobášili sa a ona išla bývať k nemu. Nastal ďalší problém. Nemôžu spolu cestovať. Mária môže odlietať z Tel Avivu a Read iba z Ammánu v Jordáne.

Palestínski kresťania na oboch stranách separačnej bariéry znášajú ťarchu diskriminácie, izraelskej okupácie, politickej nestability, obmedzenia pohybu, zaberania územia a domov, zamedzený prístup k posvätným miestam v Jeruzaleme, každodenné ponižovanie cestou do práce, do školy alebo do nemocnice. Mnohým palestínskym kresťanom Izrael nedovoľuje prísť do Jeruzalema na Veľký piatok, kedy sa koná krížová cesta po Via Dolorosa.

Do istej miery je úspešný Izraelský plán urobiť Palestínčanom život tak neznesiteľný, že z krajiny odídu. Palestínčania, tak kresťania ako moslimovia, však chcú zostať vo vlasti, vytrvať v zápase za slobodu a žiť normálny prosperujúci život. Jednou z dôležitých vlastností palestínskych kresťanov, ktorá je povzbudením pre nás, je vytrvalosť vo viere a v odpúšťajúcej láske. Človek nebol Bohom stvorený pre nenávisť. Nie je dovolené nenávidieť, je Bohom zakázané zabíjať. Kultúra lásky je kultúrou prijímania toho druhého.

Spomienkou a modlitbou podporujeme kresťanov v Palestíne, aby zostali vo svojej rodnej krajine, aby sa skončila okupácia a aby naďalej boli pre celý svet skutočným svedectvom o Kristovi. Zároveň sme zjednotení s pápežom Františkom, ktorí minulý rok bol medzi Palestínskymi kresťanmi a vyzval Izrael a Palestínu na zmierenie. Vtedy povedal: Budovať mier je ťažké, ale žiť bez mieru je neustále trápenie.

Oslobodzujúci Bože,
vstupujeme s Ježišom do Jeruzalema.
Nech sme si vždy vedomí neustálych skúšok a utrpenia
Tvojej Cirkvi v krajine, ktorú často nazývame Svätou.
Prosíme Ťa, počuj hlas našich bratov a sestier,
ktorí tam žijú a urýchli príchod dňa,
keď národy budú nasmerované k Svätému Mestu
a všetci budú žiť v pokoji. Amen.