Úcta k druhým

Žijeme v dobe, keď pociťujeme a už aj trpíme ekologickými škodami, klimatickými zmenami, zhoršeným životným prostredím, znečisteným vzduchom, vodou a pôdou (por. pápež František, Laudato sí, 2 a 8). Od Stvoriteľa v Jeho požehnaní sme dostali úlohu zveľadiť zem, a nie ju devastovať (Gn 1, 28). Čoraz viac je toxickejšia aj kultrúra života a správania. Stratili sme zmysel pre zdvorilosť, úctu, rešpekt. Verbálny útok akoby bol na dennom poriadku. Médiá nemilosrdne zneužívajú utrpenie ľudí v mene predaja príbehu. Rozšírenie internetu, e-mailu, komunikácie na sociálnych sieťach a anonymných komentárov uľahčuje sa schovať za monitor, písať a hovoriť čokoľvek.

Je čas, aby sme ako kresťania uznali nielen svoje hriechy devastovania prírody, ale aj hriechy proti kultúre úctivosti a slušnosti, a nastúpili na cestu, ku ktorej nás vyzýva apoštol Pavol: Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti (Rim 12, 10). Sme povolaní nielen k šíreniu evanjelia v misiách, ale dostali sme mandát venovať sa jeden druhému v bratskej láske: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať (Jn 13, 35). Máme si vážiť druhých, predovšetkým vo vlastnej pokrvnej rodine, ktorú sme si nevybrali, ale sme ju dostali narodením. A tiež vážiť si druhých v tej duchovnej rodine nazývanej Cirkev, do ktorej nás vložil Boh.

Hovorí sa, že ako ľudia máme veľmi dobre nastavené svoje antény a naladené svoje prijímače. Nutné je doladiť aj náš vysielač, aby jeho signálom bola vzájomná láska a úcta. Máme sa v nej predbiehať. V tom spočíva pravá kresťanská konkurencia: predbiehať sa v láske a v pocte ostatných. Niekedy to znamená zaprieť sa, inokedy pozbierať všetky sily a prekonať sám seba. To nie je o nás ani o tom, aby sme ukázali že sme lepší. Práve naopak: Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných (Flp 2, 3-4).

Uctiť si druhého – to môže urobiť každý už len tým bežným pozdravom, podaním ruky, slovami prosímďakujem, našou starostlivosťou o dobro druhých a súcitom. Keď sa správame k ľuďom dôstojne, keď v komunikácii používame čestné spôsoby, keď dokážeme odpúšťať, modliť sa za nepriateľov a dobrom premáhať zlo, keď dávame druhému šancu začať nanovo, zatraktívňujeme evanjelium, a tým robíme česť učeniu nášho Spasiteľa (Tit 2, 10).

Uprostred toxického prostredia, v ktorom je verbálny atentát na dennom poriadku, máme neuveriteľné privilégium, aby sa evanjelium stalo príťažlivým tým, že si vieme vzájomne prejaviť úctu (Lance Witt, A Culture of Honor).

 

ARCHÍV
2019-11-01T14:46:23+00:00 2019/11|