Svedectvo vernosti

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Ani smrť, ani život … ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi (Rim 8, 35. 39).

To najpodstatnejšie v Pavlovom vyjadrení je veľká Božia láska, ktorá sa prejavila vo vykupiteľskej obeti Ježiša Krista, a na ktorú kresťan dáva svoju vlastnú odpoveď. V Košiciach sa po stáročia nezabudlo na hrdinský príklad odvážnych kňazov – svedkov evanjelia: kanonika Mareka Križina (*1588) a dvoch rehoľníkov zo Spoločnosti Ježišovej Melichara Grodeckého (*1584) a Štefana Pongráca (*1583). Všetci traja v existenciálnej situácii svojho života odmietli sa vzdať katolíckej viery, jednoznačne sa rozhodli pre vernosť a lásku ku Kristovi, nezapreli príslušnosť k Cirkvi. Kvôli tomu ich brutálne mučili a usmrtili 7. septembra 1619. Dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre Neho (Fil 1, 29).

Pápež sv. Pius X. ich 15. januára 1905 vyhlásil za blahoslavených. Odvtedy ich obrazy môžu byť ozdobené svätožiarou a ich relikvie predložené na verejné uctievanie veriacich. Pápež sv. Ján Pavol II. počas slávenia sv. omše v Košiciach 2. júla 1995 ich vyhlásil za svätých a dodal: Ich vrcholné svedectvo svieti pred nami ako žiarivý príklad evanjeliovej dôslednostiTraja sv. Košickí mučeníci v ťažkých časoch prejavili vieru a lásku ku Kristovi. Sú pre nás výzvou na odvážne evanjeliové svedectvo, na veľkodušnú službu Cirkvi, na vernosť svedomiu a kresťanskému povolaniu. Sú povzbudením ako prejsť cez ťažké etapy vlastného života tak, aby sme neboli obratí o radosť a neprišli o odmenu v nebi (Mt 5, 12), ale počuli slová nebeského Otca: Poď, služobník dobrý a verný, vojdi do radosti svojho Pána (por. Mt. 25, 21).

U sv. Marka Križina sa, okrem iného, vyzdvihuje jeho láska a úcta k Panne Márii cez celý život až do posledných okamihoch ukrutnej smrti, keď ju s dôverou vzýval (sv. Pius X., Breve blahorečenia). U všetkých troch nemožno zabudnúť, že ich viera bola vo svojej podstate eucharistickou vierou (por. Benedikt XVI., Sacramentum caritatis, 6). Eucharistia bola pre nich nielen slávením Kristovej smrti a Jeho zmŕtvychvstania, ale aj Jeho sviatostnou prítomnosťou s nami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28, 20). V eucharistickej obete sa učili s Kristom obetovať, dávať nebeskému Otcovi samých seba. Prijímanie Ježišovho Tela a Krvi ich napĺňalo Duchom Svätým a stalo sa garanciou večného života.

Život spojený s Eucharistiou je životom veľkej lásky nášho Pána k nám a nás k Nemu. Aktívna účasť na slávení Eucharistie a na sv. prijímaní nás angažuje vzdávať vďaku Bohu, prehlbuje našu jednotu s Ním, dodáva silu k svedectvu o Kristovi, zdokonaľuje nás vo svätosti a pomáha prinášať Kristovu lásku do spoločnosti. Asi takto by mala vyznievať naša pozitívna odpoveď na príklad tých, ktorí dosiahli svätosť v našom meste. Ono je priestorom aj pre naše úsilie o svätosť.

ARCHÍV
2019-06-27T17:38:07+00:00 2019/07|