Požehnanie

Panna Mária s Jozefom priniesli Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby Ho zasvätili – predstavili Pánu Bohu. Pristavil sa pri nich nábožný muž Simeon a požehnal ich (Lk 2, 34).

Čo znamená požehnanie? Veľakrát sa stretávame s týmto slovom. O požehnaní sme počuli, sami ho vyprosovali v modlitbe, spomenuli ho v našich žičeniach – požehnané sviatky či požehnaný deň. Čo sa tým myslí? Čo presne znamená slovo požehnanie? Božiu priazeň, zdravie, milujúcu rodinu, šťastie, prácu, prosperitu? V prípade Abraháma tomu naozaj tak bolo. Pán Boh mu povedal: Zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi … Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov (Gn 22, 17-18).

Keď Boh stvoril Adama a Evu, hneď im dal svoje požehnanie – silu konať podľa Jeho zámeru (Gn 1, 28). Požehnanie teda znamená, že Pán Boh udeľuje potrebné dary k tomu, aby sa úspešne napĺňala Jeho vôľa, ktorú má s každým človekom. Požehnanie má úzky súvis s Bohom a s našou spásou, je zamerané na život a jeho plnosť, je prejavom Božej lásky a starostlivosti o človeka (Ž 65, 11). Simeonovo požehnanie narodeného Ježiša bolo uznaním, že každý život je Božím darom, a tiež bolo vyjadrením túžby, aby narodené dieťa zostalo vždy a všade v rukách všemohúceho Otca a pod Jeho ochranou.

Keď žehnáme iným, uznávame, že bez Pána Boha nemôžeme nič urobiť (Jn 15, 5). Preto priamo od Neho vyprosujeme silu realizovať Jeho plány, ktoré má s nami, pomoc a ochranu pred zlom a hriechom. A to môže robiť každý a pre každého, ako k tomu povzbudzuje apoštol Peter: Žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania (1Pt 3, 9). Jedno z najúčinnejších požehnaní je to, ktoré deťom dávajú rodičia: je oporou pre domy synov (Sir 3, 10). Preto zvyknú požehnať svoje dieťa, keď odchádza z domu ráno do školy, alebo na dlhší pobyt, alebo na cestu manželského života.

Žehnať, dobrorečiť, máme každému – to je naše kresťanské poslanie. Ešte aj tým, ktorí nás preklínajú a prenasledujú (Lk 6, 28; Rim 12, 14). Ježiš učí, že slnko – ktoré je určite neodmysliteľným Božím požehnaním pre ľudský život – vychádza rovnako na dobrých i zlých (Mt 5, 45). Pozemské požehnania sú dočasné – zdravie sa môže podlomiť, rodina rozpadnúť, o prácu môžeme prísť. A predsa, uprostred týchto bolestivých udalostí, môžeme okúsiť veľké Božie požehnanie: silnejšiu vieru a dôvernejšie kráčanie s Bohom.

Žehnať znamená vyprosovať Božiu priazeň, ochranu, milosrdenstvo, pokoj a zdravie, aby sa našej duši darilo (3Jn 1, 2). Keďže Boh nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním (Ef 1, 3), spájame slová požehnania so znakom kríža. Za požehnania, ktorých sa nám dostalo, treba poďakovať, ako učí Žalmista: Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia (Ž 103, 2).

ARCHÍV
2019-02-04T18:34:29+00:00 2019/02|