Pokračovanie vzkriesenia

Zmŕtvychvstaním Ježiša sa začína nová etapa dejín, v ktorej má byť všetko obnovené a vykúpené – aj my, pretože nás miluje do krajnosti a chce, aby sme boli oslobodení od hriechu a vrátení späť nebeskému Otcovi. Nielen Ježišovo zmŕtvychvstanie, ale aj jazvy na Jeho tele po ukrižovaní majú pokračovanie v mnohých príbehoch Jeho priateľov a nasledovateľov. Brutalita a násilie, ktoré poznačili dni Svätého týždňa, sa neskončili Ježišovou smrťou.

Kresťania zostávajú najviac prenasledovanými na celom svete a to pre svoju identifikáciu s Kristom. Neustále prichádzajú správy z krajín ako je Severná Kórea, Vietnam, Čína, Afganistan, Somálsko, Líbya, Pakistan, Sudán, Irán, India, Syria a Srí Lanka. Podľa štatistík je denne na svete zabitých jedenásť kresťanov. Jeden z deviatich kresťanov skusuje prenasledovanie pre svoju vieru. Čelia hrozbám násilia, nespravodlivému väzeniu, fyzickému mučeniu, straty domova a dokonca smrti kvôli svojej viere v Ježiša. Devastované sú kostoly a náboženské miesta kultu. Koľko potupného poníženia a výsmechu aj v civilizovanom svete?!

Ježišovu bolesť dotvárajú zlyhania a hriechy samotných kresťanov, keď my ničíme druhých, škandalizujeme ich, zneucťujeme Boha, ktorému máme slúžiť. Neexistuje žiadne ospravedlnenie, zostáva len dôvod na hanbu. Avšak, od začiatku Ježiš zveril svoje posolstvo slabým ľuďom. Nedal im prísľub, že okamžite ich život bude premenený, transformovaný na život svätcov. Ide to len postupne. Každý kresťan je pútnik. Asi každý urobí aj chybu, zlé rozhodnutie, nesprávne odbočenie. Ešte nie sme na konci svojej cesty.

Z tohto pohľadu príbeh vzkriesenia naozaj nie je úplne dokončený. Skôr Ježišovo zmŕtvychvstanie je začiatkom niečoho úplne nového v živote ľudí, Jeho prítomnosti medzi nami, ktorá inšpiruje ku konaniu dobra a dodáva k tomu potrebnú silu.

A náš život? Je ako skutočný román. Ak prelistujeme svoje doterajšie kapitoly, koľko zápletiek, koľko strach naháňajúcich epizód, škaredých vecí sa v nich nachádza. A pritom nevieme, čo ešte všetko bude, ako sa bude dej vyvíjať. Napriek tomu vieme, čo chceme napísať na poslednú stránku svojej autobiografie, nech by bol akokoľvek búrlivý, akokoľvek domotaný a zašpinený príbeh nášho života. Chceme, aby sa končil vyznaním: V Teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky.

Veľkonočné sviatky nám pripomínajú práve tento duchovný rozmer nášho života, ktorý počíta s Ježišom Kristom, ráta s tým, že Ježiš a Jeho evanjelium majú miesto v našom srdci a v našom byte, počas sviatkov ale aj počas pracovných dní.

Kriste, keby si nebol vstal z mŕtvych, neboli by sme teraz tu,
nenašli by sme u Teba odpustenie ani zmierenie (Roger z Taize).

ARCHÍV
2019-04-28T20:26:01+00:00 2019/05|