Myslieť na Ježiša

Z druhého storočia pochádzajú správy o tom, že obdobie pred Veľkou nocou bolo osobitne venované formácii tých, ktorí sa rozhodli prijať Ježiša a stať sa Jeho nasledovníkmi. Spoznávali evanjelium a učili sa myslieť a žiť ako kresťania. Spolu s ostatnými veriacimi duchovne prežívali príbeh Ježišových posledných dní a na Veľkú noc boli slávnostne pokrstení, prijali ďalšie sviatosti a včlenili sa do Cirkvi. Neskôr, keď sa rímsky svet stal väčšinovo kresťanský a mnohí už prijali krst ako deti, čas pred Veľkou nocou dostal novú náplň. Stal sa výzvou pozrieť sa na vlastné hriechy a odvrátiť sa od nich. Zároveň to bola príležitosť hlbšie spoznať, čo znamená nasledovať Krista a počúvať Ducha Svätého. Dodnes je tomu tak.

Pôstne obdobie je príležitosťou mať intenzívnejšie pred svojim pohľadom a vo svojej mysli príbeh Veľkého piatku a hľadať odpoveď na otázku: Ako sa odvážim prinútiť niekoho, kto ma veľmi miluje, aby prešiel čímsi tak hrozným? Pred krížom sa možno spýtať: Pane, ako môžem zastaviť to, čo Ti spôsobujem? Ako Ťa môžem lepšie milovať?

Veľakrát v evanjeliách je zaznamenané, že Ježiš vyzýval ľudí k pokániu a tiež k tomu, aby prestali škodiť a robiť zlo jeden druhému. Takže prvým impulzom lásky je pokúsiť sa žiť a robiť to, čo od nás chce Ježiš (por. Lk 6, 27-38). Ak sme sa tak rozhodli a opravdivo sa o to snažíme, ani nevieme kedy, ale zasa musíme konštatovať, že sme zlyhali. Ako píše apoštol Pavol: Nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem (Rim 7, 18).

Pôstne obdobie nám pomáha si uvedomiť, aký nezvratný je náš hriech, ako ďaleko máme ešte k dokonalosti. Keď zo všetkých síl zápasíme, aby sme dali Bohu aspoň maličký aspekt svojho života, zisťujeme, koľko bezbožnosti sa v nás nachádza. Niekedy zostávame bezradní. Nevieme, či môžeme ešte niečo urobiť, aby sme napravili náš zlomený vzťah s Bohom. Zašli sme príliš ďaleko. Bez ohľadu na to, ako veľmi by sme chceli nebyť príčinou Ježišovho utrpenia, končíme pri ďalšom údere po klinci a spôsobujeme Ježišovi ešte väčšie utrpenie. Aký je môj podiel na zrade a odsúdení Ježiša, ktorý ma miluje?!

A predsa … práve láska je dôvodom, prečo Ježiš urobil to, čo urobil a čo iba On mohol urobiť. Jediné, čo môžeme urobiť my, je padnúť na kolená pred Ježiša. A dôverovať Mu. Neustále nás miluje a dáva nám seba, svoje Telo a svoju Krv, svoju prítomnosť medzi nami a v nás.

Byť v pokore pred Ježišom, znamená obrátiť sa tvárou k Nemu, vydať sa cestou pokánia – modlitby, odriekania a konania dobra druhým. Prinajmenšom nám pôstne obdobie môže pomôcť navyknúť si denne myslieť na Ježiša a s bázňou a chvením pracovať na svojej spáse (Flp 2, 12).

ARCHÍV
2019-03-01T18:37:46+00:00 2019/03|