Kedy sa začína ľudský život? Je to otázka, ktorú sme si položili asi všetci a ktorá stále rezonuje v spoločnosti.

Vyše päťtisíctristo biológov z 1 058 akademických inštitúcií z celého sveta súhlasne potvrdilo, že život človeka začína počatím v okamihu oplodnenia. Potom nasleduje vlastný vývojový proces ľudskej bytosti, ktorá aj keď je zvláštnym spôsobom spojená s matkou, nie je iba ďalšou jej súčasťou. Ide o samostatnú bytosť. To je vedecký fakt totožný s náboženským presvedčením.

Utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v Tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni (Žalm 139, 13-14.16).

Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa (Jeremiáš 1, 5).

Rímske právo, ktoré je považované za jednu z najdôležitejších právnych kultúr v histórii ľudstva, považuje nenarodené dieťaťa za osobu, ktorá sa má narodiť (nasciturus) a priznáva jej ešte pred narodením určité práva, ako napríklad právo na dedičstvo alebo právo na ochranu zdravia a života. Rímsky právnik Paulus poukazuje, že kto je v lone matky, chráni sa tak, ako keby už bol na svete, kedykoľvek ide o jeho vlastný prospech. Preto v rámci rímskeho práva bol k dispozícií tzv. opatrovník lona (curator ventris), ktorý dohliadal na to, aby žena nepodstúpila umelé prerušenie tehotenstva. Po narodení dieťa prešlo pod právomoc svojho otca.

V súčasnej dobe nič viac neničí ľudský život ako potraty. Potrat je vražda. Kto koná potrat, zabíja. … Je správne zabiť ľudský život, aby sa vyriešil nejaký problém? Z vedeckého hľadiska je to ľudský život. Druhá otázka: je správne najať si nájomného vraha na vyriešenie problému? … Preto je Cirkev taká neoblomná v tejto otázke, pretože keby to akceptovala, je to, akoby akceptovala každodennú vraždu (pápež František, 15.09.2021).

Jedine Boh je Pánom života od jeho začiatku až do jeho konca: nikto a za nijakých okolností si nemôže nárokovať právo priamo zničiť nevinnú ľudskú bytosť (Katechizmus, 2258).

Ježiš povedal: Ja som Život (Jn 11, 25 a 14, 16). Byť Ježišovým nasledovníkom znamená stáť za životom, byť jeho aktívnym ochrancom, byť proti všetkému, čo ničí ľudský život, a plne uznávať, že právo na život je po celý čas posvätné.

Dostali sme dar života, čo nás napĺňa radosťou a vďačnosťou voči Bohu, ale tiež aj zaväzuje, aby sme boli jeho obrancami, podporovateľmi a ohlasovateľmi života. Ide o záchranu životov. Každý je vzácny. Nedovoľme, aby nám niekto povedal, že to nie je naša vec. Sme zodpovední jeden za druhého, aj za tých, čo hlas nemajú, alebo im už hlas slabne.