Udržať si vieru

Nový rok začíname s konštatovaním, že koronavírus stále ovplyvňuje celý svet, narúša životy, vyvoláva strach, úzkosť, smútok a spôsobuje ďalšie ťažkosti. Mnoho ľudí sa nakazilo, mnoho ochorelo a zomrelo – aj v našich rodinách a priateľstvách. Plán očkovania, ktorý sa začína realizovať, poskytuje veľkú nádej a určite prispeje k riešeniu lekárskych, etických a logistických otázok. Súčasná kríza nenechala bokom ani vieru a jej prežívanie. Aká má byť naša viera v ťažkých časoch?

Skúška  týchto dní by nás mala ešte viac priblížiť k Pánu Bohu. Vďaka výskumu posledných desaťročí aj mnohí vedci a lekári považujú vieru za dôležitý spôsob, ako sa vyrovnať s traumou a zvládnuť ťažkosti. Potvrdzujú tak to, čo nachádzame pri čítaní žalmov, že človek sa v zložitom období svojho života obracia k Bohu.

Sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitov, hovoril o dvoch silách v našom vnútri: prvá nás k Bohu priťahuje a druhá nás od Neho chce odviesť. Tá, ktorá nás od Neho odďaľuje, spôsobuje úzkosť, smútok, nepokoj a paniku. A čo pochádza od Pána Boha? Sv. Ignác tvrdí, že Duch Boží vzbudzuje odvahu a silu, útechu a pokoj. Viera v Boha má pozitívny vplyv na naše zdravie. Robí nás súčasťou čohosi väčšieho ako sme my sami – aktívne nás zapája do Božích plánov a do Božieho pôsobenia.

Mnoho vecí bolo zrušených kvôli infekčnej nákaze. Viera, nádej a láska nepatria do tejto skupiny ani medzi žiadne iné obmedzenia.

Zvládnutie pandémie môže byť na dlhú trať. Niektorí naši priatelia a členovia rodiny môžu ochorieť a môžu aj zomrieť. Aj my. Preto máme byť rozvážni a opatrní, disciplinovaní a ohľaduplní. Nezabúdajme ani na základnú kresťanskú povinnosť pomáhať najmä starším, zdravotne postihnutým, chudobným a osamelým. Majme svoje srdce otvorené pre tých, ktorí to potrebujú. Nenechajme sa nakaziť negatívnymi postojmi, sebectvom a ľahostajnosťou.

Táto pandémia sa stala skúškou aj nášho vnútorného duchovného života zvlášť vtedy, keď nie je možná účasť na spoločnej bohoslužbe – na sv. omši. Zatvára nás do našich izieb, aby sme sa naučili spájať s Bohom a modliť sa k Nemu aj osamote, ktorý nás vidí aj v skrytosti (Mt 6, 6). Prenasledovaní kresťania ranej Cirkvi sa modlili a zdieľali svoju vieru v katakombách. Pamätali na Ježišovo uistenie: Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nim (Mt 18, 20). To je inšpirácia hodná nasledovania aj dnes v našich rodinách.

Mnohí prežívajú pocit izolácie a samoty. Nikdy nie sme sami! Boh je neustále s nami a miluje nás nezastaviteľnou láskou. Možno nie vždy rozumieme Pánu Bohu, ale vždy môžeme v Neho veriť, utiekať sa k Nemu s dôverou a s nádejou, že spolu s Ním dokážeme prejsť aj touto tmavou dolinou a ťažkou skúškou. Jednoduchá rada: Zachovajme si vieru v Ježiša Krista!

ARCHÍV
2021-01-02T16:14:23+00:00 2021/01|
Načítať predošlý článok